Čierne a biele korenie

Čierne korenie, najpoužívanejšia korenina na Západe a kedysi hodnotená tak vysoko, že sa vyvažovala zlatom, pochádza z monzúnových pralesov malabarského pobrežia v juhovýchodnej Indii. Čierne korenie je nezrelý plod ovíjavého kera Piper nigrum. Biele, zelené a ružové bobule pochádzajú z tej istej rastliny, ale sa oberajú v rôznom stupni zrelosti.

Po stáročia bolo možné platiť korením na Východe i na Západe. V stredoveku sa čierne korenie používalo občas na platenie nájomného, vena a daní a bolo také drahé, že Angličania používali na ochutenie svojich pokrmov náhradu bylín. Dopyt po čiernom korení bol hlavnou hybnou silou objavov cestovateľa Vasca de Gama na námornej ceste na Východ.

Vôňa a chuť: Čierne korenie má príjemnú sviežu drevitú vôňu a štipľavú chuť. Biele korenie má je menej aromatické, môže voňať trochu zatuchnuto, chuť je ostrá, pikantná so sladkastým nádychom.

Použitie: Čierne korenie nie je ani sladké ani veľmi štipľavé, preto sa môže použiť v obidvoch typoch jedál. Je také obľúbené, že sa podľa neho volajú mnohé pokrmy. Celé korenie používame do mäsových vývarov a rôznych omáčok, nahrubo podrvené do suchých koreninových zmesí a marinád.

Liečebné: Čierne korenie uvoľňuje nadúvanie a má močopudné vlastnosti. Obsahuje kapsaicín, ktorý pomáha pri periférnej neuropatickej bolesti, potporuje metabolické procesy, tvorbu žlčových kydelín a používa sa aj ako podporný prostriedok pre znižovaní nadváhy. Pôsobí protizápalovo, podporuje prekrvenie a znižuje teplotu.