Koreniny: A-Z

Cibuľa

10. júla 201710 marca, 2024
cibuľa

(Allium cepa)

Cibuľa je odpradávna pestované kuchynské korenie, ktoré sa dostalo k nám pravdepodobne zo strednej Ázie a ktorého používanie sa mimoriadne rýchlo rozšírilo. V južnej Európe,  Egypte a Ázii ju konzumujú zelenú alebo praženú s chlebom, prípadne ako prílohu k jedlám. U nás a smerom na sever je jedným z najobľúbenejších ochucovadiel najmä varených a pečených pokrmov.

Výskyt: Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. Do Európy sa dostala vďaka Rimanom. U nás sa už dlho pestuje ako zelenina zo semena, alebo zo sadzačky. Semeno sa vysieva skoro na jar, do hĺbky 1 – 1,5 cm, v riadkoch vzdialených od seba 20 cm. V prvom roku sa zo semien vyvinú rastliny s malými cibuľkami. Po zaschnutí vňate sa cibuľky vyberú z pôdy, zbavia sa zvyškov stonky a nechajú sa usušiť. V teplejších oblastiach sa už na jeseň a v chladnejších oblastiach skoro na jar vysadia do pôdy ako tzv. sadzačka. Z nej sa vyvinú rastliny s vňaťou a veľkými cibuľami.

Vzhľad: Cibuľa je lysá sivozelená bylina s guľatou, často sploštenou, bielou, žltkastou alebo mierne do fialova sfarbenou cibuľou. Má priamu stonku, vysokú 30 – 50 cm, pri báze listnatú. Jej listy sú čiarkovité, zahrotené a kratšie ako stonka. Zelenkasté kvety sa vyvíjajú v bohatšom okolíku. Pri niektorých odrodách sa na stopkách kvetov vyvíjajú aj pacibuľky. Plody sú guľaté tobolky. Niektoré odrody kvitnú v druhom, iné až v treťom roku po vysiatí.

Vôňa a chuť: ostrá chuť s typickou arómou

Použitie:

Biela cibuľa býva stredne veľká až veľká, výraznej chuti, môže sa zdať až príliš štipľavá, preto sa nekonzumuje ako surová, ale výborne sa hodí na pečenie a plnky. Malé biele cibuľky sú známe ako nakladané na sladkokyslo a majú špecifickú chuť.

Červená cibuľa je známa svojím purpurovočerveným zafarbením šupky. Vnútri je biela, ale okraje jednotlivých vrstiev sú ružovkasté. Červená cibuľa má veľmi jemnú chuť, preto sa veľmi často používa surová do šalátov, do salsy a do marinovaných pokrmov. Pre jej málo výraznú chuť sa nepoužíva na tepelnú úpravu ako korenina, ak, tak len na pečenie.

Žltá cibuľa je najbežnejší druh. Je mierne pikantná, a preto sa hodí na varenie aj v surovom stave. Platí pravidlo, že čím mladšia, tým pikantnejšia. Dá sa výborne vyprážať, plniť a piecť. Máva rôzne tvary, rôzne odtiene hnedej a žltej farby a všeobecne sa jej hovorí španielska.

Cibuľa šalotka je poddruh cibule, ktorý obsahuje po odstránení šupky niekoľko menších cibuliek. Francúzske ružové sú najchutnejšie, málo pikantné a veľmi voňavé, vhodné do šalátov a salsy. Holandské šalotky sú najbežnejšie a majú všestranné využitie, výborne sa hodia do omáčok.

Thajské šalotky majú silnú pikantnú chuť a dávajú sa do koreniacich zmesí.

Jarná alebo mladá cibuľka je cibuľka pozbieraná po ôsmich týždňoch od výsevu, potom začne tvrdnúť. Niektoré sa podobajú póriku, iné majú dole guľovitý tvar. Chuťou sú však všetky jemné a hodia sa do šalátov, najmä tie tenké, hrubšie zasa na varenie. Dlho nevydržia, je dobré rýchlo ich skonzumovať.

Liečebné: Povzbudzuje trávenie, má baktericídny účinok na dýchacie cesty a črevnú mikroflóru, ma sedatívny účinok na nervovú sústavu, znižuje zrážanlivosť krvi a tým pôsobí proti trombóze, je prevenciou proti osteoporóze, najmä pre obsah zinku, dôležitého pre stavbu kostí.

Ďalší článok