Koreniny: A-Z

Horčica celá

10 marca, 2024
horčica

(Brassica nigra)

Popis: Jednoročná bylina s priamou rozkonárenou byľou, vysokou až 120 cm, naspodu modrozelená a roztrúsene chlapatá. Listy sú striedavé, nižšie sú dlhé, lýrovité a zubaté, vrchné sú celokrajné a kopinaté. Zlatožlté kvety majú štvorlistý kalich a štvorplátkovú korunu, vytvárajú vinič. Plod, zakončený zobáčikom, je nadurený, štvorhranný a dvojpúzdrový. Obsahuje drobné guľaté tmavohnedé semená (na rozdiel od svetlých semien horčice bielej, z ktorej sa pripravuje “horčica” pokrmová). Kvitne v júni a júli.

Výskyt: Pochádza zo Stredomoria. Dnes sa pestuje skoro všade, aj u nás. Má sklon k zdivočeniu.

Užívaná časť: Semeno

Vôňa a chuť: Sušené semená sú bez zápachu, ale pri žuvaní uvoľňujú ostrú chuť.

Zber a úprava: Semeno sa zbiera koncom júla, keď sa šiška zafarbí na žltohnedo. Rastliny sa kosia, viažu sa do snopov, nechajú sa uschnúť a potom sa vymlátia a vyčistia. Semeno ľahko vypadáva, a preto je potrebné postupovať opatrne. Keď sú plody horčice veľmi zrelé, zbierajú sa ručne. Droga je bez pachu, chutí olejnato a štipľavo.

Účinné látky a pôsobenie: Obsahuje priemerne 33% mastného oleja, horčicový glykosid sinigrin, z ktorého štiepením vzniká horčičná silica. Potom množstvo proteínov. Obsahové látky horčice vyvolávajú na koži intenzívne zčervenanie a bodavé bolesti. Prekrvenie sa môže vystupňovať až k zápalu. Mnohokrát sa vytvoria pľuzgiere a nekróza kože.

Použitie: Horčicovými zrnami sa korenia špekačky, mäsové, zverinové a rybie marinády. Zjemňujú sa nimi uhorky nakladané do octu, zavarená zelenina a kapustové jedlá. Horčicová múčka sa veľmi dobre hodí k hydine a hovädziemu mäsu. Môžu sa nimi koreniť aj polievky, omáčky, sladkokyslé nakladané dyne alebo uhorky.

Liečebné: Vonkajšie použitie ako derivans k príprave kašovitých obkladov (horčicová múka sa zmieša s 45°C vodou na kašu, ktorá sa v tenkej vrstve nanesie na látku). Obklad prikladáme na dobu 10-20 minút. Používa sa pri akútnych zápaloch dýchacích ciest, pri reumatických chorobách a pod., hlavne k prekrveniu hlbšie ležiacich orgánov (pľúca, pohrudnica, obličky).

Ďalší článok