(Škoricovník cejlónsky – Cinnamomum zeylanicum)

Výskyt: Pravý škoricovník sa prirodzene vyskytuje len na Srí LankeOstrov bol takmer 200 rokov výlučným exportérom škorice. Obchod s touto koreninou na začiatku kontrolovali Portugalci, neskôr Holanďania a nakoniec Angličania. Najväčším dovozcom škorice je Mexiko. Škorica sa tam pridáva do kávy, čokoládových nápojov, škoricový čaj je obľúbený po celej Strednej a Južnej Amerike.

Vzhľad: Škorica je kôra z malých vetvičiek vždyzeleného stromu z radu vavrínovitých.

Vôňa a chuť: Škorica má príjemnú sladkastú drevitú arómu, ktorá je napriek svojej jemnosti pomerne intenzívna. Chuť je mäkká a teplá, s nenápadnými odtieňmi rasce a citrusov.

 

Použitie: Škorica sa hodí do rôznych typov dezertov, koláčov a korenených chlebov. Obľúbená je v kombinácii s čokoládou, jablkami, banánmi a hruškami. Voľakedy sa bežne používala na ochutenie piva a vína a ešte stále je obľúbenou prísadou do vareného vína. Škorica je aj korenina, často pridávaná do jedál z mäsa a zeleniny v blízkovýchodnej a indickej kuchyni.

Liečebné: Vyrábajú sa z nej silice a tinktúry, podporuje trávenie, prinavracia chuť do jedla, zabraňuje nadúvaniu, pôsobí proti hnačke a rannej nevoľnosti v tehotenstve. Ako súčasť čaju pomáha urýchliť ozdravenie pri horúčkovitých ochoreniach. Jej dezinfekčné účinky sa používajú pri príprave dezinfekčných prostriedkov, najmä mastí. Kloktanie škoricovej vody pomáha pri liečbe zápalu ďasien.