(Bedrovník anízový - Pimpinella anisum)

Táto krehká rastlinka pôvodne sa vyskytujúca na Strednom východe a vo východnom Stredomorí je botanicky príbuzná rasci, rímskej rasci, feniklu a kôpru. Pôvodne sa používala ako liečivá bylina, ale už starovekí Rimania rozšírili jej použitie o dochucovanie jedál, v tých časoch najmä koláčov podávaných po jedle na podporu trávenia. Aníz sa pestuje najmä pre semená, ale kulinársky zaujímavé sú aj jeho mladé listy.

Výskyt: Korenina sa komerčne pestuje v južných republikách bývalého Sovietskeho zväzu, v Turecku, Španielsku, Nemecku a Indii.

Vzhľad: Je to pekná jednoročná rastlina, ktorá rastie do výšky 30 až 40 cm a ľahko vyklíči zo semien v ľahkej pôde bohatej na živiny.

 
Vôňa a chuť: Vôňa aj chuť sú trochu sladké a veľmi podobné sladkému drievku. Chuť anízu je jemnejšia a mäkšia ako chuť feniklu alebo badiánu.

 
Použitie: V Európe sa aníz hojne používa ako korenie do koláčov a sušienok a na Strednom Východe a v Indii sa pridáva do polievok, dusených pokrmov a niekedy do chlebov. Olej zo semien často vyhľadávajú v okolí Stredozemného mora na výrobu anízom ochutených aperitívov a likérov.

Liečebné: Aníz sa považuje za prostriedok uľahčujúci odhlieňovanie a odkašlávanie a pridáva sa do zmesí a do tabletiek proti kašľu. Používa sa tiež na zlepšenie chutí horkých liekov.